Rodinný tandem

Aktívne k nám
Pavel Bělunek starší je v spoločnosti CESTY NITRA prítomný dlhšie než samotný COLAS. Sedemnásť rokov pracoval vo firme Slovasfalt, ktorá v roku 1998 zrušila svoje dielne v Bratislave. Rozhodol sa čeliť neľahkej situácii a sám sa šiel opýtať na prácu do Hrubej Borše. V tom čase tam CESTY NITRA prevádzkovali obaľovaciu súpravu. Nastúpil ako brigádnik – sezónny pracovník. Takto to šlo dva roky. Od roku 2000 – teda práve od čias vstupu COLASu – je zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Momentálne na pozícii strojník–vodič finišéra.
Čo je podľa neho dôležité pre správny výkon tejto práce? „V prvom rade dobré oko. Presnosť, správny odhad.“ A k tomu treba pripojiť pozitívny vzťah k práci, svedomitosť. „Táto práca sa nedá flákať – to by hneď každý spoznal, keď sa tadiaľ prevezie.“
A čo nové veci? Veď život ide ďalej… „Stále sa je čo učiť. Momentálne pracujem na novom finišéri, ktorý nám do Trnavy prišiel pred Vianocami. Vývoj strojov ide dopredu,“ komentuje.
V dobrej čate je nevyhnutná aj zastupiteľnosť. „Zaskočiť za mňa vie kolega lištár Laco Seszták, dokáže obsluhovať aj samotný finišér.“ Pre správny výkon tejto práce je prvoradá práve pozícia lištára. „Najviac ovplyvňuje kvalitu pokládky.“ A v neposlednom rade, ako na každom pracovisku, dôležitý je dobrý kolektív. V takom prípade sa ľudia vedia zastúpiť nielen z povinnosti, ale zároveň ochotne. „Človek v čate môže zaskočiť za kolegu, hoci sa to nedá hneď na 100 %. Chce to prax a privyknúť si.“

Od pece k finišéru
A ako došlo k tomu, že pracovný kolektív rozšíril aj Pavel Bělunek mladší? V tomto prípade nešlo o prvoplánové zdedenie povolania. V rodinnom príbehu vyniká serióznosť firmy CESTY NITRA ako zamestnávateľa. „Syn je vyučený kuchár. Po skončení školy sa zamestnal v pekárni, no majiteľ mu nevyplácal mzdu… A tak som ho v roku 2012 priviedol do našej firmy a začal sa zaúčať pri pokládkovej čate.“ Miesto cesta tak začal mladší člen rodiny „miesiť“ asfaltovú zmes…
Odvtedy uplynulo už sedem rokov a rodina Bělunkovcov naďalej patrí k cennému vlastníctvu, ktoré si vo svojich radoch COLAS veľmi váži. A čo je tiež zaujímavé, tata a syn nielen pracujú, ale aj bývajú spolu. A zjavne si nelezú na nervy tak, ako to v rodinách občas býva. „Trávime spolu väčšinou aj voľný čas a ešte spolu aj chodíme na ryby,“ smeje sa otec.