Najmenšie veľhory v Európe – tak sa často hovorí Tatrám. Ich východná časť má dĺžku okolo 40 kilometrov, z nej 25 kilometrov tvoria Vysoké Tatry. Časťou ich hrebeňa prechádza hranica s Poľskom. Spolu s Bratislavou sú Tatry turisticky najvýznamnejšou lokalitou na Slovensku – aj z pohľadu zahraničných návštevníkov.
Kroky turistov smerujú hlavne k ľadovcovým jazerám, ktoré nesú v slovenčine meno pleso. Na viaceré atraktívne miesta Tatier sa dá dostať kabínkovými, pozemnými či sedačkovými lanovkami. Veľká časť turistov, ktorí sem zavítajú na viac dní, nechá svoje autá odstavené a využívajú iné spôsoby dopravy, predovšetkým systém elektrických železníc.
No i tak existuje nutnosť starať sa o cestnú sieť. S pribúdajúcim množstvom áut je nápor na komunikácie hlavne počas zimných sviatkov a letných víkendov enormný. Tatranské podhorské komunity vytvárajú z administratívneho hľadiska mesto Vysoké Tatry, pričom vzdialenosť medzi dvoma krajnými osadami – Podbanským a Tatranskou Kotlinou, je 43 kilometrov. Dopravnou osou, ktorá ich spája, je Cesta slobody, označená ako II/537.
Pred rokom sa regionálna krajská samospráva v Prešove, metropole severovýchodného Slovenska, podujala na rozsiahlu rekonštrukciu Cesty slobody. Colas vysúťažil jeden zo siedmich úsekov – je označený číslom 6, meria 6 122 metrov a siaha od Tatranských Matliarov po križovatku s cestou I/66, vedúcou do Poľska. Oficiálny názov projektu je Eliminácia bezpečnostných rizík na ceste II/537 Tatranské Matliare – križovatka s cestou I/66.
Aj pre úsek v realizácii Colasu platí, že by práce mali byť hotové do konca tohto roka. Podľa pôvodnej zmluvy dosahuje rozpočet diela takmer 1,645 milióna eur bez DPH. Okrem rekonštrukcie vozovky prebieha oprava piatich mostov, ôsmich priepustov a 12 vjazdov.
Na začiatku prác sa odfrézovalo 62 115 m2 cesty v hrúbkach 90 mm a 40 mm, z ktorých väčšina šla na recykláciu. Asfaltových zmesí sa dohromady položí vyše 125 tisíc m2, pričom všetky pochádzajú z obaľovacej súpravy z iba niekoľko kilometrov vzdialenej Veľkej Lomnice.
V rámci rekonštrukcie mala byť pôvodne vybudovaná nová ložná aj obrusná asfaltová vrstva iba na úvodných 2,5 kilometroch. „Stav vozovky si však vyžiadal, aby boli obe nové vrstvy položené aj na posledných zhruba dvoch kilometroch. Podľa toho sme doplnili zmluvu s objednávateľom,“ približuje stavbyvedúci Miroslav Šuták. Oproti pôvodnému projektu pribudlo aj 2,5 km bezpečnostných zvodidiel. Kľúčové práce na mostoch sú už hotové.
Vzhľadom na situovanie úseku do chránenej zóny Tatranského národného parku (tretí stupeň ochrany z piatich) mali dôležité slovo pri príprave prác aj ochranári prírody. „Boli sme pripravení upraviť aj korytá pod niektorými z mostov, aby silné tatranské búrky, ktoré v lete občas prichádzajú, neohrozili cestu a jej okolie bleskovými povodňami. To by si však vyžadovalo čiastočné odklonenie korýt, ochranári sa preto obávali možného ohrozenia ekosystémov a predovšetkým populácií rýb. Napokon bolo rozhodnuté, že úpravy korýt sa realizovať nebudú,“ pripája stavbyvedúci.
Práce ovplyvňovalo do určitej miery počasie. V letnom období, keď je ideálny čas na asfaltovanie, bolo nutné čakať na niekoľko dní stabilného obdobia bez búrok, ktoré môžu v Tatrách udrieť nečakane a rýchlo. „Nechceli sme to nechať na náhodu, potrebovali sme sa sústrediť sa samotné práce bez toho, aby sme narýchlo museli meniť plány kvôli počasiu,“ komentuje Miroslav Šuták.
S doterajším priebehom prác vyjadril spokojnosť aj investor, PSK. Ten sa spolu s ďalšími štátnymi a samosprávnymi subjektmi zaviazal k výsadbe 2 000 vhodných stromov na území Tatranského národného parku.
Ďalším krokom, ktorý poslúži ochrane prírody, je zriadenie kyvadlovej dopravy od 17. júla 2023. Vodiči odstavia svoje autá pri golfovom areáli a následne ich autobusy odvezú cez elegantné turistické stredisko Tatranská Lomnica až k Bielej Vode, odkiaľ je možnosť podnikať zaujímavé túry do východnej časti Tatier.
Na jeseň 2023 čaká Colasákov finiš. V závere roka prestane byť trpezlivosť vodičov skúšaná rôznymi dopravnými obmedzeniami a po Ceste slobody sa budú môcť slobodne rozbehnúť – prirodzene, len pokiaľ to umožní najvyššia povolená rýchlosť. Všetci miestni obyvatelia, samospráva i samotní stavbári pevne dúfajú, že ku krásnym zážitkom, ktoré si návštevníci slovenských veľhôr odnesú, bude patriť aj zážitok z pohodlnej a bezpečnej dopravnej infraštruktúry.
História cesty
Ak by sme sa pozreli do histórie spevnených komunikácií v Tatrách, kľúčový bude rok 1871, keď do blízkeho mesta Poprad dorazila Košicko-bohumínska železnica. Dnešné Slovensko bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska. Postupne začali na území Tatier pribúdať turistické chodníky. Prestavbu najvýznamnejšieho z nich na vozovku širokú 4 metre dokončili roku 1889. Približne v tom čase bola postavená aj cesta medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Kotlinou.
Výstavba ciest z podtatranských stredísk do Vysokých Tatier pripravila priestor pre príchod áut. Prvé motorové vozidlo prišlo do Starého Smokovca v roku 1900, priama autobusová linka zo Spišskej Novej Vsi bola zriadená roku 1912.
Zlomovým bodom boli roky 1913 – 1915, keď došlo k rozšíreniu podstatnej časti dnešnej komunikácie na 8 metrov a k jej sprístupneniu automobilom. Dovtedy po Tatrách jazdili hlavne koče. Po skončení I. svetovej vojny a po vzniku Československej republiky dostala komunikácia názov Cesta slobody. Tento názov sa pripisuje českému redaktorovi Aloisovi Chytilovi, ktorý spolu so skupinou slovenských turistov z Liptova stál aj za premenovaním maďarských názvov v Tatrách na slovenské.
Postupná premena Cesty slobody na bezprašnú, asfaltovú autocestu sa začala roku 1923. Nasledovali radikálne prestavby, hlavne pred Majstrovstvami sveta v severskom lyžovaní 1970 na Štrbskom Plese, ktoré realizoval náš "predchodca" Inžinierske stavby Košice.
Prešlo vyše 50 rokov, kým sa znova pristúpilo k systematickej obnove cesty. Súčasná rekonštrukcia znamená ďalšiu modernizáciu – v duchu dopravných nárokov 21. storočia.