Chvíľka s pamätníkom

<Zadajte anotáciu>

„Do Inžinierskych stavieb som nastúpil v roku 1985. Spolu s kamarátom, spolužiakom zo základnej aj
strednej školy,“ začína rozprávanie Eduard Grega, člen tímu, ktorý trávil pracovné leto na stavbe
medzi Bijacovcami a Brezovicou.  „V tom čase sa robil nábor na stavbu plynovodu Progres na Ukrajine.
Spolužiak sa rozhodol tam ísť.
Ja som sa v tom čase dal trošku na muziku, organ a klávesy,  môj nebohý otec ma k tomu viedol… tak som ostal doma. Kamarát na Ukrajine ochorel, neviem, či k tomu prispel Černobyľ, a nakoniec v 90. roku zomrel.
Mal iba 27… Postupne sa vrátili aj ostatní a pokračoval náš rušný pracovný život,“ hovorí bývalý zamestnanec závodu 02, dnes kmeňový člen Dopravy a mechanizácie.

Čo zahŕňal ten rušný život?
„Vodovody, priehrady, plynovody… V 94. roku sa začali práce na tranzitnom plynovode v okolí Veľkých
Kapušian. V tom čase viedol závod pán Kriška, po ňom pán Jarábek…“
Z Eduarda dýcha stará škola,  je verný svojej firme. „Nemenil by som. Ešte by som mal odrobiť sedem rokov…“ 
Aj za posledné obdobie má na čo spomínať – Jaguar, R2, Lakšárska Nová Ves. Dnes sedáva v  traktorbagri,  ktorý dostal úplne nový. Veľké zmeny v podniku, ktoré sa odrazili aj na zamestnanosti,
nazýva Eduard hromobitím.  „Prežil som to všetko a som stále tu. Ďakujem vedúcim, že si ma až
doteraz nechali…“ Aké jednoduché, keď má človek pokoru a je pracant,  však? „Proste sa snažím robiť tak,
ako si to šéfovia vyžadujú. Aby boli spokojní oni a aj ja.“ 

Každých 500 motohodín robí servis svojho stroja. „Treba ho premazať, skontrolovať hladiny oleja, chladiacej kvapaliny. Potom povie vedúci,  aký je program – a ideme na to!“
Na krajskej ceste medzi Šarišom a Spišom, priam za „humnami“ rodného Nižného Slavkova, sa mu
robilo skvele. „V tom lese je na nezaplatenie. V tých horúčavách sme boli ako v tuneli, máte čerstvý
vzduch…“ V stroji má klimatizáciu,  vie odlúčiť aj zvírený prach. A teraz  je konečne v časopise. „Manželka
hovorí, že syn je asi lepší zamestnanec ako ja, on už bol v článku asi trikrát…“ Tak sme to napravili:)