Súrodenecké duo pod Tatrami

Už je to 16 rokov, odkedy rozšíril rady (vtedy ešte) Inžinierskych stavieb pod Tatrami Jozef Janščák.
V tom čase vstúpil do firmy aj COLAS ako hlavný vlastník. Odvtedy sa veci veľmi zmenili. No Jozefa nájdete v podtatranskom COLASe stále. A aj jeho sestru Luciu.

Prvá stavba, na ktorú prišiel po vysokej škole ako asistent stavbyvedúceho, je doteraz jeho
najväčšou – diaľničný úsek D1 Važec – Mengusovce.„Stála 159 miliónov eur. Sprejazdnili sme ju v roku
2007, keď fungovali ešte slovenské koruny, ale posledná faktúra odišla Národnej diaľničnej až v roku 2012,“ rekapituluje Jozef. Do výstavby susedného úseku D1 Mengusovce – Jánovce zasiahla
hospodárska kríza. Naša firma si musela začať hľadať nové miesto pod slovenským stavebným
slnkom. Práca už nebola taká ako predtým. Pociťoval to aj Jozef Janščák. „Začal sa tlak na ceny, šetrenie, zväčšili sa právomoci dozorov. Podmienky na vykonávanie stavebných diel sa sprísnili, pravidlá investorov boli z roka na rok tvrdšie,“ komentuje s odstupom času.
Radosť z práce častejšie striedal stres, pribúdalo papierovanie. „Od ľudí, áut a bagrov prešla pozornosť skôr na doklady, povolenia, tabuľky. Víkend strávený na stavbe nebol žiadnou výnimkou.“
Pribúdali interné kontrolné mechanizmy a počítačové programy.
Hektické obdobie zanechalo stopy a asi pred 6 rokmi bol Jozef rozhodnutý odísť. No kolegovia
na čele s nadriadeným Branislavom Pažákom, dnes vedúcim strediska Divízie Východ pre výrobu asfaltových zmesí, ho presvedčili, aby zostal.
Zostal. Dnes je vedúcim obaľovacej súpravy vo Veľkej Lomnici. Dochádza zo Spišského Štvrtka, kde
žije s manželkou a synmi. Kedysi šéfoval 40 ľuďom, dnes len štvorčlennému tímu na OS.
Postupne školí mladých kolegov. „Pamätám si, ako mňa zaškoľoval prvý šéf Ladislav Korintuš. Viem, čo
prežíva nováčik. Najhoršie je, keď naňho naložia kopu práce a nechajú ho plávať. To sa snažím nerobiť,“ hovorí. „Ťahať za jeden povraz musíme všetci. Nepripustím, aby sme kolegov ohovárali. Skôr by sme sa mali podporovať a aj si častejšie ďakovať.“ Obzvlášť príjemné pre Jozefa je, keď navštevuje ekonómku strediska. Je ňou totiž jeho sestra Lucia Janščáková – kedysi šéfovala tejto obaľovačke ona. Neskôr ju život zaviedol mimo COLASu, aby sa doň napokon vrátila. Na práci ju baví hlavne pestrosť a dlhodobé výsledky. Spoluprácu s bratom si pochvaľuje, z pracovnej stránky ho spoznala len nedávno. „Výhodou je, že ho poznám ako osobnosť a že všetky podklady dostanem obratom, keďže nás delí iba jedna priečka,“
dodáva s úsmevom.
Rodinné duo dnes tvorí pilier nášho tímu pod slovenskými veľhorami. A hoci sa za minulý rok vyrobilo
vo Veľkej Lomnici menej asfaltových zmesí ako zvyčajne, Janščákovci sú optimisti a dúfajú, že biznis sa čoskoro opäť rozbehne.