Neďaleko vodnej nádrže Domaša, pri zátoke Dobrá, pracuje partia Colasákov. V lesnom teréne, no na dohľad čistých vôd priehrady a len na skok od civilizácie v podobe chatiek i moderného hotela. Bager zarovnáva štrkodrvinu na bielej geotextílii. Asistuje niekoľko robotníkov z cestnej Divízie Východ. Medzi nimi nenápadný fúzatý pán s lopatou v ruke. Práve naňho ukážu kolegovia, keď sa pýtame na Jozefa Vasilišina (63). V tomto roku si pripomína už 45 rokov, odkedy spojil svoj život so spoločnosťou Inžinierske stavby (ISK) - predchodcom Colasu.
Vyrastal na gazdovstve v Hermanovciach, pod Slanskými vrchmi. "Odmala sme robili," odkrýva svoj celoživotný vzťah k usilovnej práci... Po inštalatérskom učilišti smeroval do ISK. Najskôr závod 07, nazývaný aj PSV - Pomocná stavebná výroba. Tam sa sústreďovali vodári, maliari či elektrikári. Jozefovou špecialitou bola voda, kurenárske činnosti. Živo si pamätá na montáž vodovodov či radiátorov vo vlajkovej budove ISK na Priemyselnej 7 v Košiciach.
Časom prešiel do závodu 03, predchodcu dnešnej cestnej divízie. V 2. polovici 80. rokov mal príležitosť pracovať rok vo vtedajšom Sovietskom zväze na plynovode Progres, konkrétne v okolí Ivano-Frankivska na Ukrajine. "Veľmi dobre sa tam o nás starali, jedlo napríklad zabezpečovala firma z Prahy," spomína na tímovú prácu, kde sa prezentovalo niekoľko partií z ISK.
Ak niekto strávi 45 rokov v jednej spoločnosti, musí rátať s tým, že rady kolegov sa prerieďujú...
Jozef je však na svoj vek stále čiperný a aktívny. Chcel by v práci zotrvať do konca roka 2023. Potom sa chystá žiť viac pre svoju rodinu, deti a vnúčatá. Na našu poznámku, že vyzerá dobre, s úsmevom odvetí: "Keď je dobrá manželka, aj manžel vyzerá dobre - a opačne."
Nie je sám, čo sa za desaťročia v stavbárčine vypracoval v každej oblasti. Má zváračské skúšky, pilčícky kurz a medzi svoje najnovšie zručnosti zaraďuje pokládku dlažby, obrubníky, chodníky. Stále sa cíti pri sile. "Nie tak dávno som ešte skákal po kanalizáciách na obytnej zóne Lorinčík. V mladosti som hrával futbal, stále niečo okolo domu..." Asi v roku 2008 uvažoval, že odíde k plynárom. Bude dobre, nechoď, vraveli mu vtedy. Zostal. Lanárili ho aj do Nemecka. Určite by sa uplatnil.... No svoju domovskú firmu neopustil.
Aké boli ďalšie dôvody, prečo zotrval? "Myslím, že som nebol konfliktný a vychádzal som s každým." Dobré vzťahy sa mu zišli aj na týždenných turnusoch pri výstavbe automobilky Kia či počas budovania obchvatu Prešova.
Pýtame sa Jozefa, čo hovorí na dnešnú mlaď. Má voči nej jednu výhradu. "Nechcú sa ísť učiť remeslo. A to je škoda. Dnes to majú oveľa ľahšie, ako keď sme vodovody a kanalizácie stavali my pred 40 rokmi. Dnes máme výbavu, ľahké plastové rúry, nie ako tie hrubé a tenké liatinové, ktoré ťahali kúrenári vtedy.... Remeslo má zlaté dno, platilo vtedy a platí to stále." Pravdivé slová.