Voľakedy sa remeslo či povolanie dedilo v rodine pomerne často. Dnes to už naozaj nie je pravidlom, ale aj u nás sa ešte nájdu rodinne spriaznení kolegovia.
Do nedávna boli takou dvojicou otec a syn Ján Mikulovci, ktorí spolu pracovali v asfaltérskej čate Trenčín.
Ján starší si už nejaký ten deň užíva zaslúžený dôchodok, ale vráťme sa v rozhovore k tomu, aké bolo pracovať spolu so synom Jánom mladším....
Otec Mikula sa vrátil z povinnej vojenskej služby v r. 1978 a prvé dva roky odpracoval v dielni trenčianskeho strediska. Spoločnosť vtedy niesla názov Cestné stavby Nitra. Osvedčil sa, preto mu ešte pomerne mladému zverili zodpovednú úlohu - byť osobným šoférom miestneho riaditeľa. "Robil som to desať rokov a aj potom som bol šoférom na všetkom možnom," vraví. Pre úplnosť dodajme, že od roku 2001 sa stal strojníkom na finišéri.
A ako a kedy k práci stavbára privoňal strojníkov syn? "Asi cez prázdniny v roku 2003. Otec mal ísť na týždňovku do Trnavy. Zobral ma so sebou. Moja prvá skúsenosť? Doslova som pričuchol. Pamätám si strašné teplo a smrad! :) No časom som už tieto negatíva nevnímal a práca sa mi začala páčiť...."
Ako plnohodnotný zamestnanec nastúpil Ján mladší na trenčianske stredisko v lete 2005. "Aj to bolo v najväčších letných teplách, no už som vedel do čoho idem." Do konca roka pracoval ako obsluha finišéra, tzv. výškar. A práve vtedy spolupracovali na dennej báze. Neskôr to bolo väčšinou tak, že pôsobili v inej asfaltovej čate.
Tatko Mikula dovŕšil dôchodkový vek v 2021, avšak až do nedávna stále vypomáhal kolehom, hlavne vtedy a tam, keď bolo najviac práce.
Ján mladší si na príklad profesíjneho rastu živo spomína na prácu na obchvate Topoľčian. "Bol som vtedy stále výškar a realizovali sme stavbu dvojpruhového kruhového objazdu, ďalej kompletný obchvat a priľahlé komunikácie okolo. Práve vtedy medzi nás prvý krát prišiel Roman Vlachynský ako kadet, čo nedávno skončil vysokú školu (Poz.:v súčasnosti je R.Vlachynský vedúcim strediska Trenčín). Utkvelo mi v pamäti, ako ho vtedy zaujímalo ozaj všetko:)...Z ďalších veľkých stavieb spomeniem obchvat Skalice, práce na rýchlostnej ceste R2 pri Bánovciach n.B. (obr. vedľa), aj v okolí Zvolena...Stále všetci v tíme hľadáme , čo sa dá zlepšiť."
Nemálo úsekov, na ktorých pracovali, si trenčianski asfaltéri počas rokov niekoľkokrát zopakovali. "Niežeby sa to na prvý raz urobilo zle, ale hustota dopravy z roka na rok rastie. A naopak niektoré úseky, kde sme pracovali pred 15 rokmi, prechádzam a vidím, že sú stále v poriadku," vraví Ján.
V minulom roku, ktorý patril k pracovne bohatým, ich bolo vidieť pri Dežericiach, na Skýcove, v Novom Meste nad Váhom (obr. nižšie)...
A ako vníma technologický pokrok za tú dlhú dobu? "Teraz máme lepšie stroje, ktoré sú samozrejme aj výkonnejšie. Ja sám som začínal na skoro nepojazdnom Dinapacu, ktorý mal za sebou 15 000 motohodín. S podporou z oddelenia dopravy, vieme my spraviť kvalitnú robotu."
Ktovie...možno časom posilní trenčianske stredisko niekto ďalší z rodiny Mikulovcov...