Nepoznáme presne charakter podložia, kde budeme rekonštruovať cestu?
Alebo potrebujeme overiť stabilitu výkopov? Presne v takýchto a podobných situáciách je naporúdzi dynamická penetračná skúška za pomoci špeciálnej sondy.
Tento typ nástroja na inžiniersko-geologický prieskum lokality je pomerne starý. O prvom zarážaní tyče kladivom je zmienka už z roku 1699 v Taliansku. Súčasný princíp sa používa približne 90 rokov. Prirodzene, dnešné sondy využívajú digitálnu technológiu a sú veľmi presné pri penetrácii (prenikaní do podložia) a pri vyhodnocovaní. Ich používanie je pomerne jednoduché a výsledky sa čítajú veľmi ľahko.
Testovanie podložia pri Hronskom Beňadiku, kde prebieha oprava cesty I.triedy v susedstve železničnej trate, rieky Hron a skalného zrázu.
Technologický postup približuje hlavný geotechnický inžinier stredoeurópskeho Colasu Jozef JURKO: "
Dynamická penetračná sonda funguje tak, že 50-kilogramové závažie padá voľným pádom z výšky 50 centimetrov a zaráža oceľový hrot a sútyčie v jednometrových intervaloch. Priamym výsledkom testu je potom počet úderov, ktorý potrebujeme na zarazenie oceľového hrotu o 10 centimetrov penetrácie, teda hlbšie do podložia."
Cieľom je teda overiť únosnosť podložia. Predstavme si situáciu: urobíme túto skúšku a zistíme, že je potrebné doplniť pôvodný projekt - napríklad je nutné spevniť podložie vo väčšej hĺbke, než sa predpokladalo. Ak však investor neupraví projekt, môžeme ho upozorniť na to, že za dielo následne nemusíme prevziať zodpovednosť a nemusí sanaň vzťahovať záruka, keďže zodpovedáme za vykonané práce a nie za riziko existujúceho podložia.
Interne môžeme urobiť penetračnú skúšku aj pri realizácii výkopov. Na jej základe potom vieme optimalizovať, aký sklon majú mať svahy týchto výkopov a teda ako môžeme výkopy realizovať bezpečne.
Dynamickou penetračnou skúškou sa dá overiť aj stabilita svahu.
V Colase vznikla akútna potreba tejto technológie najskôr na stavbe polygónu pre inteligentné autá v ČR. " V tých miestach sa nachádzajú banské výsypky, pozostatok dobývacej činnosti. Geotechnika je tam tou najväčšou výzvou. Podložie vytvára predpoklady pre deformácie a poruchy stability pri výstavbe rôznych stavebných objektov. Na ilustráciu, maximálna deformácia po zime môže dosiahnuť okolo 75 centimetrov," približuje Jozef. Výsledkom môže byť narušená stabilita svahov, zvýšené sadanie objektov, priesaky vody, erózia.
Na Slovensku, v Čechách či v Maďarsku je vhodné použiť dynamickú penetračnú skúšku pred väčšinou rekonštrukcií ciest I. - III. triedy. "Napríklad na projekte Rimavská Baňa - Hnúšťa či v okolí Horného Tisovníka v Banskobystrickom kraji. Ale tiež na moste Solivrská v Prešove. Tam sme šli do hĺbky 10 - 12 metrov. Pomocou dvoch sérií meraní so sondou sme navrhli, ako postaviť platfromu, ktorá bude spoľahlivo slúžiť ako základ pre všetky podperné systémy debnenia pre vysoké zaťaženia potrebné pre betonáž mosta."
Inštalácia zariadenia si vyžaduje školenú obsluhu.
►►►Zaujímavosti
- Sútyčia dokážu preniknúť až do hĺbky 14 metrov s možnosťou predĺženia;
- Charakter podložia je dôležité posúdiť už v hĺbke 0,5metra, ale až kvalita v hĺbke okolo 1 metra určuje, ako sa cesta bude správať;
- Colas chce v každej krajine vyškoliť malé dvojčlenné tímy, ktoré budú odborne a flexibilne využívať danú technológiu.