Nebojte sa stavbárčiny!


Čo pociťujete v práci ako výhodu vyplývajúcu z toho, že ste ženy?
KS: Vieme byť dôsledné, kladieme dôraz na detail, záleží nám na dobrej príprave a organizácii.
SM: Mužskí kolegovia k nám pristupujú s väčšou ohľaduplnosťou, možno obavou, či na to máme a my im rady dokazujeme, že áno. Zatiaľ sa mi stalo iba u jedného kolegu z dodávateľskej firmy, že mi povedal, že podľa neho žena nepatrí na stavbu, ale do kuchyne. Nebol veľmi nadšený, že pokyny na prácu dostáva od ženy.
KS: A mne na vianočnom večierku kolega vtipne utrúsil, či pôjdem na vysokých opätkoch aj na stavbu. Odvetila som, že mám aj iné topánky a aj lopatu…  A tiež je pravda, že v našej prítomnosti mužskí kolegovia menej kričia. Ale s prejavmi sexizmu, s ponižovaním alebo posmechom od mužov som sa v COLASe nikdy nestretla.
 

V čom to máte ťažšie ako muži? Čo hovorí na vašu prácu vaše okolie?
SM: Myslím, že žena sa musí v našej práci viac prebíjať, dokazovať, že na to má. Muž to má v tejto profesii asi isté. Pravda je, že moja mama, ktorá pracuje v kancelárii, nebola s mojím povolaním celkom stotožnená. Teraz mám dve malé deti a je možné, že
ma čakajú stavby, kde budem musieť tráviť čas až do večera. Budeme to musieť s manželom zvládať.
KS: Aj mňa sa občas kolegovia pýtajú, ako to mám, ako si organizujem život. Ale necítim sa inak ako ostatní, len preto, že som žena. Vo Francúzsku som videla ženy pracujúce ako vodičky a na riadiacich pozíciách sa ich zastúpenie blíži k úrovni 25 %. Myslím, že to postupne príde aj sem.

Čo je na vašej práci to najkrajšie?
KS: Keď niečo urobím, vidím výsledok, veci sú šťastlivo dokončené, mám dobrý pocit, som spokojná. Aj keď kanalizáciu nakoniec veľmi nie je vidieť… 
SM: Ani ja by som nemenila. Rozhodla som sa dobre. A ženám by sme chceli odkázať: nebojte sa živých stavieb, občas drsné,
ale pestré!

Profily
Klaudia pochádza z Poľska. Práca v stavebníctve jej učarovala v 15 rokoch, počas spolupráce s Bouygues na strednej škole. Stavebníctvo majú v rodine, mama pôsobila v cestnom staviteľstve. Žila vo Francúzsku, kde sa pred dvoma rokmi cez Bouygues dostala ku COLASu – a rovno na Slovensko. Na stavbe Jaguar Land Rover zodpovedala ako stavbyvedúca za 24 kilometrov kanalizácie. Aktuálne ju môžete stretnúť na diele Lorinčík-Háje, kde ako členka tímu závodu Cestné staviteľstvo Východ riadi práce hlavne na infraštruktúre a komunikáciách.

Stanislava posilnila kolektív ISK už v roku 2008. Vyštudovala stavebnú fakultu, odbor pozemné stavby, ale lákalo ju to do terénu, na stavby. Začínala na II. etape obchodného centra Galéria, pôsobila na kompresorovej stanici Veľké Kapušany a tri roky v zámočníckej dielni na atómovej elektrárni Mochovce. Po päťročnej materskej dovolenke sa vrátila do závodu Špeciálne projekty,
s kolegami úspešne uzatvárajú práce na druhej etape obytnej zóny Zelená stráň v Košiciach.